Neraz som sa rozprávala s krásnou útlou dámou,
no ani by mi nenapadlo, že raz mi bude mamou.
Tak nádherne ju vystihuje práve krstné meno,
so svojou silnou VIEROU niesla neľahké bremeno.
Vďačný úsmev, detská duša, jednoduchá krása,
v jej živote videla som, že s láskou všetko dá sa.
Biedni ľudia bez domova nikdy sa jej nehnusili,
vedeli by rozprávať všetci, čo jej súcit okúsili.
Mala ten dar rozdávať sa a potešovať druhých,
neodradila ju bolesť či vzdor pri srdciach tuhých.
Vidím príbeh u každého, no ten jej je vzácny,
neriešila imidž, luxus ani odev lacný.
Spoznala som ženu – matku, ktorá našla poklad
a neboli to mince, šperky či príjmový doklad.
Našla perlu najvzácnejšiu – Toho, kto ju stvoril,
keď klopal na jej dvere a z lásky jej dvoril.
Ježiš Kristus je jej Bohom, Pánom, Otcom, priateľom,
spoznala kráčanie v Duchu, keď nie je ľúto za telom.
A práve Boh zasiahol, keď spojil našu cestu,
aj vďaka jej pričineniu ma dostala za nevestu.
Svokra, to je prísny pojem, získala som druhú mamu,
prijala ma ako dcéru, chcela tykať, nerobila drámu...
Skromnosť je jej druhé meno, nikdy sa na nič nehrala
a v hre Scrabble, spomínam si, vždy nad nami vyhrala :)
Videla som pohostinnosť, v dnešnej dobe nevídanú,
niet takej návštevy, ktorú by považovala za nevítanú.
Jej charakter ma ako ženu neskutočne inšpiruje,
v jej živote môžeme vidieť, ako sa Boh prakticky prejavuje.
Ďakujeme, za Tvoju lásku, nežný dotyk, objatie,
ďakujem Ti drahá mama za Tvoje láskyplné prijatie.
Tvoj charakter – to je vďačnosť, nezištnosť a ochota,
teší ma, že tieto slová si počula ešte za svojho života.
Ďakujem za Tvoje rady a veľmi dlhé rozhovory,
Boh je ten, čo dvere zavrie a ďalšie zase pootvorí.
Každý má len to, čo znesie, ona zniesla veľa,
aj keď so zlým zápasila, aj keď sa celá chvela.
Videla som bolesť, žiaľ aj nepríjemné potupenia,
tí, čo najviac milujú, zažívajú najväčšie utrpenia.
Keď človek vie, pred Kým sa skláňa a pred Kým skladá ruky,
vie sa zaprieť, upokojiť, aj keď vo vnútri prežíva muky.
Ten, kto poznal mamin život, musí jedno uznať,
milovala svojho Pána – Ježiša Krista sa nehanbila vyznať.
A keď niekto nepochopil, o čom je Božie Slovo,
pozrime sa na jej život, a máme hotovo.
Od Bratislavy po Košice, cez Žilinu, Martin, Vrútky,
chodila v evanjeliu a v láske konala Božie skutky.
Kde videla potrebu, pomáhať sa nebála,
darovala drobné núdznym, aj keď sama nemala.
Aj v posledných dňoch, keď už ledva stála,
nebol to strach zo smrti, čoho by sa bála.
Túžba vidieť rodinu zjednotenú v Duchu,
v pokore na modlitbe preč z bežného ruchu.
Aj keď svoj beh dobehla a jej hlas už nevolá,
videla som zmenu tam, kde predtým vôbec nebola.
Je to výzva mať tak lásku dokonale vyzretú,
rukavica hodená, preberáme štafetu!
Život tak rýchlo letí, to som už pochopila sama,
preto ZBOHOM nehovorím, ale do SKORÉHO VIDENIA, mama!
