Kde bolo tam bolo, počas tuhej zimy,
počatý bol nový občan do Československej krajiny.
Tridsiaty druhý rok síce nepozná smartfóny ani LCD telky,
no môže sa pochváliť narodením malej Želky.
Nádherný anjelik tíško spoznáva ihrisko...
...ale kdežeeee, na svet prišlo poriadne čertisko!
Bábiky jej nevoňali, radšej chlapcov poslúchala,
po kopcoch sa naháňala, nezbednostiam naslúchala.
Neraz ostali len oči pre plač a hlava nadol,
zvlášť keď tento malý zrádnik z bicykla spadol.
Darmo, keď koleno zažije vykĺbenie raz,
po niekoľkých desaťročiach dôjde na psa mráz.
A tak malá nezbednica dozrela do mladej krásky,
v Trebostove na zábave píše sa jej príbeh lásky.
Švárny Jožko navrátil sa z neďalekej vojenčiny,
neprehliadneš priamy pohľad so srdcom plným človečiny.
Sedem mesiacov spoznávania a držania sa za rúčky
stačilo na to, aby si v päťdesiatom piatom vymenili obrúčky.
Zo splynutia veľkej lásky nový život vzniká,
a do domu na Trnove Milankov smiech vniká.
Keďže dom už nebol vhodný a žiadal si opravy,
rozhodli sa uprednostniť areál ČSAD.
Z Jožka sa stal jeden z najlepších vodičov,
a Milanko mohol byť pyšný na svojich rodičov.
Svojej mame rád pomáhal nielen s jedlom v kuchyni,
varil, piekol, pral, vysával, utieral prach na skrini.
Po desiatich rokoch zistil, že čo je to plienka,
keď na scénu do Tóthov prichádza Elenka.
Nebeský anjelik s modrými očkami,
bráško s ňou v kočíku cupitká krôčkami.
Toľká hrdosť v jeho očiach, zodpovednosť v srdci,
na fotkách si môžte všimnúť, akí boli krpci.
Elenôčke - šrotovnici chutí strava všetka,
Milanko zas výberavý, veľa zjedol zriedka.
Keď narobil nezbednosti a bál sa schytať bitku,
schovával sa na záchode, aby chránil ritku.
Raz keď sa v slabej chvíli vrátil domov pod parou,
nevydržal a zmýlil si WC misu s kočiarom.
Ráno keď Elenka vstala, bola v miernom šoku,
čo to vidí za nádielku pri bábikinom boku.
No Milankovi treba uznať, vždy bol vzorným bratom,
o sestričku rád sa staral, bola preňho zlatom.
Majú sa tí dvaja radi, láska je to veľká,
hrdí na nich vždy mohli byť Jožino i Želka.
Keď im deti už vyrástli a aj ich vek pokročil,
rozhodli sa domček kúpiť, čo by pokoj zaručil.
Ktoré miestečko si vybrať, ak nie Turčianske Teplice,
kde si môžu vychovávať svoje vlastné slepice.
Starý domec prerobili bez jedinej pôžičky
a v kúpeľoch si už mohli močiť svoje nožičky.
Túžili po wellnese čo sa na zdraví odrazí,
no nakoniec v tých kúpeľoch boli asi dva razy.
Keď ich deti si už svoje rodiny založili,
ku starkým ich vnúčatá s radosťou odložili.
Dodnes radi spomíname na starkého cukríky,
či jeho talent vypestovať veľké chutné papriky.
Drahá starká, aj keď už nie je po Tvojom boku,
máš nás a dnes oslavujeme výročie vzácneho roku.
Ďakujeme za všetky chvíle, čo sme spolu prežili,
či už pekné a či smutné, kadečo sme zažili.
Chcela by som, aby sme už všetky sváre zložili,
a aby si pochopila, že všetci sme sa snažili.
Prajeme Ti zdravie, silu a veľmi veľa lásky,
nech neriešiš starnutie, však máš krásne vrásky.
Nech si šťastná milovaná, nech máš srdce krásne,
keď sa raz pred Bohom zjavíš, nech nemáš ruky prázdne.
Ako vďaku chceli by sme darovať Ti niečo,
čo poslúži ku poriadku, však upratovať je čo.
A tak prosím od nás prijmi tento malý dar,
veríme, že snáď nepríde časom len nazmar.
85-tka je skutočne krásne výročie,
ešte raz všetko NAJ a čakáme na Tvoje 100-ročie!
